Nassim Nicholas Taleb: Černá labuť

Ak by mi niek­to pred rokom pove­dal, že exis­tu­je štatisticko-matematicko-ekonomická kni­ha, ktorú si dob­ro­voľ­ne pre­čí­tam a bude sa mi páčiť, asi by som si mys­le­la, že sa ten člo­vek zbláz­nil. Bolo to veľ­mi neprav­de­po­dob­né – asi tak, ako pre našich pred­kov exis­ten­cia čier­nych labu­tí. Lenže... čier­ne labu­te exis­tujú a rov­na­ko exis­tu­je aj štatisticko-matematicko-ekonomická kni­ha, kto­rá ma fakt dosta­la. Volá sa Čierna labuť.

V minu­los­ti naši pred­ko­via pozna­li len bie­le labu­te. Predstavte si, že až do roku 1697 veri­li, že exis­tujú len bie­le labu­te! No v roku 1697 sa toto pre­sved­če­nie v momen­te zrúti­lo ako domček z kari­et. V Austrálii boli obja­ve­né čier­ne labu­te. Odvtedy sa pojem „čier­na labuť“ stal syno­ny­mom pre uda­los­ti, kto­ré sa spr­vu javia ako neu­sku­toč­ni­teľ­né, nemož­né, ale sta­nú sa.

Každá čier­na labuť (neprav­de­po­dob­ná situ­á­cia) je sub­jek­tív­nou zále­ži­tos­ťou (a mož­no aj chy­bou).  Človek je zvlášt­ny tvor, kto­rý má ten­den­ciu veriť nemož­né­mu – „svet pôjde podľa môj­ho plá­nu“ ale­bo „viem, že táto uda­losť pre­beh­ne prá­ve tak­to“. Každodenné pre­ce­ňo­va­nie svo­jich usud­zo­va­cích schop­nos­tí je veľ­mi med­zi ľuď­mi roz­ší­re­né. Toto je veľ­mi ilu­zív­ny prístup, kto­rý z času na čas pri­náša člo­ve­ku veľ­ké skla­ma­nie.

N.N. Taleb sa vydal na dob­ro­druž­nú ces­tu naprieč časom a hľa­dal také­to neprav­de­po­dob­né čier­ne labu­te v his­tó­rii ľud­stva. Nevynechal ani súčas­nosť. Pozerá sa na rôz­ne his­to­ric­ké (aj nehis­to­ric­ké) momen­ty z iné­ho uhla pohľa­du a uka­zu­je neko­neč­nú sna­hu člo­ve­ka dať veci­am štruk­t­ú­ru, len aby boli pred­ví­da­teľ­né.  Dá sa pove­dať, že autor vyzdvi­hol kla­sic­kú antic­kú myšli­en­ku „Viem, že nič nevi­em“ o stu­peň vyššie. Je to nao­zaj tak, život je nepred­ví­da­teľ­ný.

Hodnotenie kni­hy: 100%

Kniha sa mi veľ­mi páči­la. Síce mi dlho trva­lo, kým som ju pre­čí­ta­la, no stá­lo to za to. Čítala som ju s prestáv­ka­mi, pre­to­že je to jed­na z tých kníh, nad kto­rou sa dá zamys­lieť aj na „pár dní“. Nezamýšľala som sa sama. V súvis­los­tí s kni­hou som vied­la pár zau­jí­ma­vých roz­ho­vo­rov so zau­jí­ma­vý­mi ľuď­mi a dozve­de­la som sa o rôz­nych čier­nych labu­ti­ach (neprav­de­po­dob­ných uda­los­ti­ach). Kniha mi roz­ší­ri­la uhol pohľa­du a ja musím skon­šta­to­vať, že po pre­čí­ta­ní kni­hy viem, že nič nevi­em.