Najnovšia Jonassonova kniha „Zabijak Anders a jeho priatelia“ odpovedá na otázku, čo sa stane, keď sa stretnú neveriaca farárka, recepčný z bývalého bordelu a slávny národný zabijak. Navyše, všetci traja majú podnikateľského ducha (dokonca nielen ducha ale aj podnikateľské nápady), tak prečo to nevyužiť?
Vopred upozorňujem, že sa v recenzii nachádzajú aj nejaké spoilery (t.j. prezradenie dôležitých zápletiek deja).
Kniha sa volá „Zabijak Anders a jeho priatelia“, čo v podstate aj vystihuje fakt, že hlavných postáv je viac. Nedá sa povedať, komu z tejto „nesvätej trojice“ je v knihe venovaný najväčší priestor a mne osobne to prišlo ako problém. Mám radšej, keď je hlavný hrdina jeden človek, ktorému potom až do konca knihy „fandím“, no prežijem aj skupinu hrdinov. Lenže – nie je skupina ako skupina. U tejto knihy bol problém určiť „komu fandiť“, pretože aj keď fungovali ako skupina, nie vždy mali rovnaké hodnoty a ciele.
Možno to bolo naivné, ale ja som ozaj čakala, že až do konca knihy sa budú zabijak Anders a jeho priatelia venovať svojej „prvej inej obchodnej činnosti“ – t.j mrzačeniu - a problémy, ktoré ich stretnú, sa budú týkať práve ich klientov. Ale... Zabijak Anders sa stal veriacim a odmietal pokračovať v tejto práci. Biznis zmenil (na „druhú inú obchodnú činnosť“) a zo zabijaka Andersa sa stal pastor Anders. V tomto momente som bola milo prekvapená a utvrdila som sa v presvedčení, že Jonasson je majster neočakávaného. Andersová cirkev, kde „je blaženejšie dávať, ako prijímať“ a jej víkendové kázne s moldavským krabicovým vínom obsahovala pasáže, kedy som sa smiala aj nahlas.
Po čase sa však aj „druhá iná obchodná činnosť“ troška zvrtla a trojica bola nútená vymyslieť „tretiu inú obchodnú činnosť“, s ktorou som bola najmenej spokojná som. „Tretia iná obchodná činnosť“ bola na môj vkus už navyše – ako keby ste si ešte pocukrovali šľahačkovú tortu. Čo jej asi najviac vytýkam, je to, že na svoje podvody zneužívali úplne amorálne každého, koho meno predáva - Santa Clausa, utečenecké deti, onkologickí pacienti atď. Ale - taký je súčasný svet (a marketing).
Pri všetkých troch „iných obchodných činnostiach“ sa mi veľmi páčilo, že obsahujú krehkú hranicu „neuveriteľné, ale realizovateľné.“ Ak by sa to aj niekde stalo, nikto by tomu asi neuveril a to je na tom to najvtipnejšie.
Zo záveru som bola mierne sklamaná. Prišiel mi taký pasívny, čakala som niečo viac. Dej stratil svoju dynamiku a spomalil, stabilizoval sa. Ďalším postupom, ktorý knihe (mierne) vyčítam, je to, že si hlavné postavy znepriatelili mnoho ľudí. Áno, chápem, každá hrdina musí mať nepriateľa... No nie +5 nových v každej ďalšej kapitole. Na druhej strane musím pochváliť autora, že neskĺzol do gýčového záveru – „žili šťastne vo veľkom dome a už nikdy nepomysleli na žiadny podvodný biznis a načisto sa polepšili“ – to by bolo príliš utopistické.
Knihe dávam 81%. Po odmyslení pre mňa nemastnej – neslanej „tretej inej obchodnej činnosti“ je to predsa len „starý dobrý Jonasson“, ktorý sa dá čítať jedným dychom.
