RECENZIA: Knowing - 3,2,1..... bum!

Pred 50 rokmi, nakres­li­li deti svo­ju pred­sta­vu bud­úcnos­ti a umiest­ni­li ju do časo­vej kap­su­le. Tú dnes otvo­ri­li a popri det­ských obráz­koch upúta uni­ver­zit­né­ho pro­fe­so­ra (Nicolas Cage) list s zdan­li­vo náhod­ným radom čísel. Môžu vška nie­čo zna­me­nať? Spamätal sa konečne Nicolas Cage a dostá­va sa do for­my?

Na zači­a­tok Vás môžem uis­tiť, áno Nicolas Cage je nao­zaj späť a je to najmä on kto doká­že ten­to film udr­žať nad vodou, samozrej­me ak neráta­me hlav­nú záplet­ku. Tá patrí med­zi to lep­šie čo môže­me dnes vidieť, stá­le však v jej prie­be­hu vidí­me istú sché­ma­tic­kosť (teraz nie­čo obja­ví, dúma, obaj­ví). Film štar­tu­je sviž­ne pri­am horo­vý­mi výjav­mi z minu­los­ti a rov­no­mer­ne tak pokra­ču­je aj v prí­tom­nos­ti. Tu však troš­ku ube­rie z tem­pa a dojde aj na dlhé filo­zo­fo­va­nie.
    Celkovo je ho veľ­mi ťaž­ké žánro­vo zara­diť. Zo zači­at­ku Vás bude troš­ku desiť (die­ťa v piv­ni­ci), potom sa Vás pok­ú­si pre­sved­čiť že uni­ver­zit­ný pro­fe­sor (Cage) je akč­ný hrdi­na, ako z neja­ké­ho thri­le­ru a doká­že zabrá­niť tero­ris­tic­ké­mu úto­ku (met­ro), či je prá­ve na návšte­ve jeho sest­ra a prí­du na pre­tras rodi­né vzťa­hy, no a samozrej­me nesmi­e­me zab­údať ani na prv­ky sci-fi. Žánrová neza­ra­di­teľ­nosť je dvoj­seč­ná zbraň, v tom­to prí­pa­de však vyznie­va v pro­spech veci, na svo­je si prí­de prak­tic­ky kaž­dý.
    To, že reži­sér dal dôraz na to aby sme si sní­mok nemoh­li nijak zara­diť nás na dru­hú stra­nu pri­pra­vý o kon­takt s posta­va­mi. Na zači­at­ku ho úspeš­ne budu­je, no potom ako­by sa vzdi­a­lil a pred­kla­dal nám iba bom­bas­tic­ké scé­ny typu havá­rie lie­ta­dla. Samozrejme takých vychý­tá­vok je viac a tri­ki sú ozaj skve­lé, len­že stá­le Vám bude chý­bať živo­čís­ny kon­takt z hrdi­nom. Režisér nás sta­via do úlo­hy pozo­ro­va­ča, to však sčas­ti vyva­žu­je tým že osu­dy a pohn­út­ky hlav­ných, no i vedľa­j­ších postáv sú rozpy­tva­né do detai­lov.
    Herci sa navy­še zhos­ti­li svo­jich úloh výbor­ne. Či už, zase, vyzdvih­nem výkon Cage ako uni­ver­zit­né­ho pro­fe­so­ra Johna Koestlera, ale­bo jeho neskor­šej spo­lu­bo­jov­níč­ky Rose Byrne ako dcé­ry pôvod­nej autor­ky lis­tu čísel. Za nimi neza­os­tá­vajú ani det­ský her­ci, kt. nie sú aspoň pro­tiv­ný.
    Všetky tie rodin­né vzťa­hy, zadu­ma­né pasá­že atď., sú, samozrje­me veď ide o let­ný bloc­kbus­ter, vyva­žo­va­né prí­va­lom akč­ných tri­ko­vých sek­ven­cíí. vyzu­ál­ne efek­ty sú poda­re­né a tak im hra­vo uverí­te pád lie­ta­dla či odlet mimo­zem­skej lode.
    Najväčšou sla­bi­nou fil­mu je ale jeho záver. Snaha reži­sé­ra o to aby ste si pri ňom popla­ka­li je taká evi­dent­ná, že miesta­mi je to až pro­tiv­né. Toto je však názor môj čis­to sub­jek­tív­ny, a kt. sa vo Vašom prí­pa­de môže výraz­ne meniť podľa toho ako radi máte smut­né kon­ce. V kaž­dom prí­pa­de je to prá­ve záver kt. film poni­žu­je z men­šie výhra­dy na lep­ší pri­e­mer. No a koneč­né posol­stvo o Bohu a novom raji môže byť chá­pa­né vše­li­a­ko.
    Alex Proyas film zvlá­dol s tra­dič­ným štý­lom. Reinkarnoval Nicolasa Cage, dal mu zau­jí­ma­vú úlo­hu, kt. on vyu­žil a tak pový­šil film na lep­ší pri­e­mer. tak­že zista­nem pri obli­gát­nej vete, čím menej oča­ká­va­te tým viac si film uži­je­te.

Réžia: Alex Proyas

Hrajú: Nicolas Cage, Rose Byrne, Adrienne Pickering, Ben Mendelsohn

V kinách od: 30.07.2009 (CR), 08.10.2009 (SR)

HODNOTENIE: 70%