Guy Hamilton

Guy Hamilton sa naro­dil vo Francúzsku, presnej­šie v Paríži rodi­čom pôvo­dom z Anglicka. Počas nacis­tic­kej oku­pácie pôso­bil vo fran­c­úz­skom odbo­ji, po skon­če­ní voj­ny pra­co­val a zbie­ral skú­se­nos­ti ako asi­s­tent reži­sé­ra Carola Reeda vo fil­moch The Fallen Idol (1948) a Tretí muž (1949).

Na zákla­de tých­to skú­se­nos­tí nato­čil po 3 rokoch svoj vlast­ný režij­ný debut The Ringer (1952), kto­rý bol viac-menej bez povšim­nu­tia. Nasledovalo zopár fil­mov – The Intruder (1954) a v tom istom roku nato­čil An Inspector Calls. Nasledovali The Colditz sto­ry (1955), Charley Moon (1956), Manuela (1956), A Touch of Lacerny (1959) a The Devil’s Disciple (1959), kde si výbor­ne ustrá­žil hviezd­ne herec­ké trio (Lancaster, Douglas, Olivier). Vďaka tým­to fil­mom si zís­ka­val pri­a­zeň divá­kov a kri­ti­ky.

V roku 1962 dosta­la jeho sním­ka The Best of Enemies (1961) Zlatý gló­bus za naj­lep­ší cud­zo­ja­zyč­ný film. Rok 1964 bol pre Guya Hamiltona pre­lo­mo­vý, nebo­lo to však fil­mom Man in the Middle, ale pokra­čo­va­ním série o sláv­nom agen­to­vi 007, v bon­dov­ke č. 3 Goldfinger, na ktorú sa ľudia hrnu­li a bez­má­la sa pre­da­lo viac ako 130 000 000 líst­kov. Keďže ho prá­ca na Goldfingerovi vyčer­pa­la, nasle­duj­úcu bon­dov­ku Thunderball odmi­e­tol. Pre Guya Hamiltona to bolo dru­hý­krát, čo odmi­e­tol reží­ro­vať agen­ta 007, to prvé nie patri­lo prvej bon­dov­ke Dr. No (1962).

Po načer­pa­ní síl nato­čil skrom­nú drá­mu Funeral in Berlin (1966) s Michael Cainenom, aby násled­ne nato­čil veľ­ko­roz­počto­vý Battle of Britain (1969), kto­rý sa pova­žu­je za jeden z naj­lep­ších voj­no­vých fil­mov, aké boli kedy nato­če­né. Po úspe­chu fil­mu Battle of Britain si na Guya Hamiltona spo­me­nu­li pro­du­cen­ti agen­ta 007 a pon­úk­li mu réžiu bon­dov­ky č. 7 Diamonds Are Forever (1971), kto­rá síce zaro­bi­la 20-násobok toho čo stá­la, ale kri­ti­ka aj fanu­ší­ko­via série ju pri­ja­li roz­pa­či­to. Guy Hamilton sa však nedal odra­diť a pokra­čo­val v natá­ča­ní bon­dov­kou č. 8 Live and Let Die (1973) v poda­ní Rogera Moorea. V roku 1974 nato­čil svo­ju posled­nú bon­dov­ku č. 9 The Man with the Golden Gun (1974), kto­rá nebo­la dob­re pri­ja­tá, ako u kri­ti­kov, tak aj u fan­ú­ši­kov, čo sa preja­vi­lo aj na trž­bách. Len v USA zaro­bi­la sko­ro o 50 % menej a podob­ne si vied­la aj vo zvy­š­ku sve­ta.

Po dlh­šej prestáv­ke mu bola pon­úk­nu­tá réžia Supermana, no kvô­li daňo­vé­mu exi­lu nemo­hol opus­tiť Anglicko 30 dní. Medzitým ale pro­duk­cia pro­jekt kvô­li nároč­nos­ti pre­su­nu­la do Pinewood Studios a réžiu mal na sta­ros­ti Richard Donner. Guy Hamilton nato­čil Force 10 from Navarone (1978) s mla­dým Harrisonom Fordom, z kto­ré­ho však bol pre­pa­dák. V roku 1980 sa pohy­bo­val oko­lo fil­mo­vé­ho Batmana, no pro­jekt štúdio nako­niec zru­ši­lo a tak nato­čil The Mirror Crack’d (1980) a o dva roky neskôr Evil Under the Sun (1982). Predposledným Hamiltonovým fil­mom bol pri­e­mer­ný Remo Williams: The Adventure Begins... (1985) a posled­ným Try This One for Size (1989).

Guy Hamilton nato­čil za 30 rokov 21 fil­mov, no zná­my je pre­do­všet­kým ako reži­sér bon­do­viek, z kto­rých tie­ňov sa mu nikdy nepo­da­ri­lo vyst­úpiť. Bol raz žena­tý s hereč­kou Naomi Chance.

---