Jonas Jonasson – Zabijak Anders a jeho priatelia (a sem-tam nejaký nepriateľ)

(zatím nehodnoceno)

Loading...

Najnovšia Jonassonova kni­ha „Zabijak Anders a jeho pri­a­te­lia“ odpo­ve­dá na otáz­ku, čo sa sta­ne, keď sa stret­nú neve­ri­a­ca farár­ka, recepč­ný z býva­lé­ho bor­de­lu a sláv­ny národ­ný zabi­jak. Navyše, všet­ci tra­ja majú pod­ni­ka­teľské­ho ducha (dokon­ca nie­len ducha ale aj pod­ni­ka­teľské nápa­dy), tak pre­čo to nevy­u­žiť?

Vopred upo­zor­ňu­jem, že sa v recen­zii nachá­d­za­jú aj neja­ké spo­i­le­ry (t.j. pre­zra­de­nie dôle­ži­tých záple­tiek deja).

Kniha sa volá „Zabijak Anders a jeho pri­a­te­lia“, čo v pod­sta­te aj vysti­hu­je fakt, že hlav­ných postáv je viac. Nedá sa pove­dať, komu z tej­to „nesvä­tej tro­ji­ce“ je v kni­he veno­va­ný naj­väč­ší pries­tor a mne osob­ne to prišlo ako pro­blém. Mám rad­šej, keď je hlav­ný hrdi­na jeden člo­vek, kto­ré­mu potom až do kon­ca kni­hy „fan­dím“, no pre­ži­jem aj sku­pi­nu hrdi­nov. Lenže – nie je sku­pi­na ako sku­pi­na. U tej­to kni­hy bol pro­blém určiť „komu fan­diť“, pre­to­že aj keď fun­go­va­li ako sku­pi­na, nie vždy mali rov­na­ké hod­no­ty a cie­le.

Možno to bolo naiv­né, ale ja som ozaj čaka­la, že až do kon­ca kni­hy sa budú zabi­jak Anders a jeho pri­a­te­lia veno­vať svo­jej „prvej inej obchod­nej čin­nos­ti“ – t.j mrza­če­niu - a pro­blémy, kto­ré ich stret­nú, sa budú týkať prá­ve ich kli­en­tov. Ale... Zabijak Anders sa stal veri­a­cim a odmi­e­tal pokra­čo­vať v tej­to prá­ci. Biznis zme­nil (na „dru­hú inú obchod­nú čin­nosť“) a zo zabi­jaka Andersa sa stal pas­tor Anders. V tom­to momen­te som bola milo prekva­pe­ná a utvr­di­la som sa v pre­sved­če­ní, že Jonasson je majster neo­ča­ká­va­né­ho. Andersová cir­kev, kde „je bla­že­nej­šie dávať, ako pri­jí­mať“ a jej víken­do­vé káz­ne s mol­dav­ským kra­bi­co­vým vínom obsa­ho­va­la pasá­že, kedy som sa smi­a­la aj nahlas.

Po čase sa však aj „dru­há iná obchod­ná čin­nosť“ tro­š­ka zvrt­la a tro­ji­ca bola núte­ná vymys­lieť „tretiu inú obchod­nú čin­nosť“, s kto­rou som bola najme­nej spo­koj­ná som. „Tretia iná obchod­ná čin­nosť“ bola na môj vkus už navy­še – ako keby ste si ešte pocuk­ro­va­li šľa­hač­ko­vú tor­tu. Čo jej asi naj­vi­ac vytý­kam, je to, že na svo­je pod­vo­dy zne­u­ží­va­li úpl­ne amo­rál­ne kaž­dé­ho, koho meno pre­dá­va - Santa Clausa, ute­če­nec­ké deti, onko­lo­gic­kí paci­en­ti atď. Ale - taký je súčas­ný svet (a mar­ke­ting).

Pri všet­kých troch  „iných obchod­ných čin­nos­ti­ach“ sa mi veľ­mi páči­lo, že obsa­hujú kreh­kú hra­nicu „neu­ve­ri­teľ­né, ale rea­li­zo­va­teľ­né.“ Ak by sa to aj niekde sta­lo, nikto by tomu asi neu­ve­ril a to je na tom to najvtip­nej­šie.

Zo záve­ru som bola mier­ne skla­ma­ná. Prišiel mi taký pasív­ny, čaka­la som nie­čo viac. Dej stra­til svo­ju dyna­mi­ku a spo­ma­lil, sta­bi­li­zo­val sa. Ďalším postupom, kto­rý kni­he (mier­ne) vyčí­tam, je to, že si hlav­né posta­vy zne­pri­a­te­li­li mno­ho ľudí. Áno, chá­pem, kaž­dá hrdi­na musí mať nepri­a­teľa... No nie +5 nových v kaž­dej ďal­šej kapi­to­le. Na dru­hej stra­ne musím pochvá­liť auto­ra, že neskĺ­zol do gýčo­vé­ho záve­ru – „žili šťast­ne vo veľ­kom dome a už nikdy nepo­mys­le­li na žia­d­ny pod­vod­ný biznis a načis­to sa polep­ši­li“ – to by bolo prí­liš uto­pis­tic­ké.

Knihe dávam 81%. Po odmys­le­ní pre mňa nemast­nej – nesla­nej „tretej inej obchod­nej čin­nos­ti“ je to pred­sa len „sta­rý dob­rý Jonasson“, kto­rý sa dá čítať jed­ným dychom.

Odebírat

Přihlášení

Upozornit na

nové navazující komentáře nové odpovědi ne mé komentáře

Label

{} [+]

Jméno*

E-mail*

Webová stránka

Label

{} [+]

Jméno*

E-mail*

Webová stránka

0 Komentáře

Inline Feedbacks

Zobrazit všechny komentáře